reklama

December

December. Jeden z najkrajších mesiacov v roku. Všetko je krásne biele, vo vzduchu cítiť medovníky a vianočnú atmosféru. Obchody sú preplnené ľuďmi a okrádajú každého kto sa priblíži na 50 metrov. Posledné roky už vôbec nie je sneh, ktovie prečo. Možno nám Boh už nechce dožičiť ten pôžitok nádhery a čistoty. Možno sme už ani my neni čistý. Sme skazený národ alkoholikov a hrdo sa za to bijeme do hrude kto viac, tak ten je väčší vodca smečky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

December. Jeden z najkrajších mesiacov v roku. Všetko je krásne biele, vo vzduchu cítiť medovníky a vianočnú atmosféru. Obchody sú preplnené ľuďmi a okrádajú každého kto sa priblíži na 50 metrov. Posledné roky už vôbec nie je sneh, ktovie prečo. Možno nám Boh už nechce dožičiť ten pôžitok nádhery a čistoty. Možno sme už ani my neni čistý. Sme skazený národ alkoholikov a hrdo sa za to bijeme do hrude kto viac, tak ten je väčší vodca smečky. Ale ja si radosť nechcem pokaziť a veselo sa usmievam na každého kto ide okolo mňa, samozrejme že som považovaný za sfetovaného. Veď kto by mohol mať radosť v decembri veď je to len jeden z najkrajších mesiacov v roku. Určite som nafetovaný, opojený ľudskou dôstojnosťou a vierou v dobra. Nepokazí mi radosť ani pán za okienkom ktorý ma ošklbal o 100 korún. Pomyslím si, že nech mu prinesú radosť z dobre vykonaného obchodu. Povedzme si na rovinu, a komu by neurobilo radosť ojebať chudobného študenta v čase Vianoc. Mám pocit že v dnešnej dobe sa tešia už iba deti. Počujem ako sa naháňajú a smejú. Je to radosť pozorovať, deti ktoré vedia čo chcú a ich vypočítavosť voči cenným darom z roka na rok vzrastá. Stojím v rade asi 15 minút a dostal som sa do štvrťky. Mám čas neponáhľam sa. Rozmýšľam kedy asi dnes prídem do Prahy. Potrebujem rýchlo niečo stopnúť. Dni sú krátke, noci nie a nie skončiť. Fuj neznášam stopovať cez noc. V lete sa to dá, ľahnem pod strom a ráno skúšam šťastie znova. Ale cez zimu? Zrazu sa strhnem a počúvam asi 8 ročného chlapca ktorý reve na svoju mamu že je sprostá krava, že on vôbec nechcel to auto a že mu nerozumie. Očividne má zmysel pre druhé božie prikázanie. Cti otca i matku svoju. Krásne prekvapenie pod vianočný košík. Samozrejme že v dobe keď som mal toľko čo ten chlapec, tak som skôr ako pod košíkom, pardon stromčekom darček nevidel. Nuž čo pomyslím si, moderná doba si pýta moderné tradície. Stavím sa že ten malý bastard sa ešte dnes bude s tím autom hrať a ešte dnes ten malý bastard to auto rozbije aby si vydupkal presne to čo chce. Vychádzam z obchodu. Na diaľnicu mi to trvá niečo cez pol hodinu. Akurát som dofajčil tretiu cigaretu keď vidím ako auto z Viedne na mňa bliká. Pobalil som švestky a utekal pri auto. Otvorím a že dobrí deň, zveziete ma do Bratislavy? Chlap sa na mňa pousmeje a spustí česky že jasné. Mal okolo 50 a podľa jeho správania som si vydedukoval že si za svoj život niečo prežil. Skurvený život. Nenechám sa ovplyvniť nárekom jeho bitia a snažím si vniesť trošku optimizmu, veď je december. Vysadám pri moste La Frankone v Bratislave, zatváram dvere, zdvorilo poďakujem a poprajem mu šťastnú cestu. Mám dobrý čas, asi dve hodinky do zotmenia, to musím niečo stopnúť aj keby som sa mal vyzliecť donaha. V Bratislave stojím asi päť minút keď mi zastaví embéčka 120. 1978 ročník. A sakra pomyslím si, tak do Prahy s týmto pôjdem minimálne päť hodín. Vystupuje vyholený, štrbavý Róm a pýta sa ma kam idem. Hovorím že do Prahy a že to je super lebo aj oni idú. Oni? V aute sedí druhý vyholený Róm ktorý práve vyšiel z basy a vzadu Rómka. Trojka ako vyšitá s prípadov 112tky. Stojím a rozmýšľam či nasadnem. Pre Boha prečo sme sa naučili odsudzovať ľudí pred tým ako ich vôbec spoznáme. Vypracoval som záverečnú prácu o temperamente Slovenských Rómov a tak som si ich obhajoval že keby som teraz nenastúpil tak som si celý čas sral do huby. Sadám, zatváram dvere, pohýňame sa. Bežná komunikácia ako vždy ale niečo mi tu nehrá. Rozprávame sa ďalej o tom čo robím, čo robia oni, rodina, škola, práca, ale niečo mi tu nehrá. Obchádzame cestu do Brna, že pôjdeme skratkou a niečo mi tu kurva nehrá. Ani neviem prečo ale zrazu mi je strašné teplo, vzduch by sa dal v aute krájať, je tu taká vypätá situácia ako pár minút pred dažďom, viete že niečo príde ale neviete v akom množstve a čo to všetko zo sebou prinesie. Ani neviem kde to som a koľko už idem v týchto chvíľach aj tak na to serete. Kurva. Kurva, kurva. Ja kokot že som vôbec nastúpil. Zišli sme na nejakú vedľajšiu cestu niekde na Záhorí. Zastali sme asi 18 km od diaľnice na Brno. Nikde nikoho len malý lesík a z druhej strany pole. V tej chvíli som vedel že v tom lese je vykopaná hlboká jama ktorá patrí mne. Otáča sa ku mne a v ruke má nôž. Prikladá mi ho ku krku a mrmle niečo čomu ja vôbec nerozumiem. Strácam vedomie? V tomto momente neviem s určitosťou povedať či je to realita alebo sen. Počujem ako silnie jeho hlas ale hovorí stále po tichu a strašne pomaly aspoň sa mi tak zdá. Bojí sa, začína sa potiť, sledujem ako mu kvapka potu veľmi pomali padá z čela. Cítim zhnité jedlo a silnejúci hlas ktorý na mňa kričí že chce môj telefón a prachy. Vidím ako odchádzajú a ja ostávam vlastne ani neviem kde. Kráčam preč z tohto miesta, rozmýšľam nad obchodmi, smejúcimi sa deťmi, na moje šťastné chvíle, nad tvárami okoloidúcich keď som sa usmieval, nad tolerantnými rodičmi. A prečo nie je sneh. Aj by som dakomu zavolal, ale nemám skadiaľ. Nemám nič len seba. Začína sa stmievať. Neznášam stopovať cez noc.

Matúš Molnár

Matúš Molnár

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

odsúdený žiť na tomto svete Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu