Hej, na vlas rovnaká. Tam sa niečo udeje, ten ohovára, tá intriguje, Chuan Carlos má dve ženy, jedna miluje jeho, druhú miluje on, lenže tá ho aj potajme miluje ale nemôže prejaviť svoje city lebo ich spoločný osud by bol začiatok konca, a ja stojím uprostred toho všetkého, pokúšam sa utiecť, nebrať si to všetko na seba a z ucelenými myšlienkami sa presviedčam, že to nie je tele novela, že to tak má byť a že všetko je úplne v poriadku, presne podľa kostolného.
Pravda je opak. Nič nie je s kostolným poriadkom, ja nie som totiž v poriadku. Udalosti posledných mesiacov sa na mňa lepia ako šťastie na Slovenských hokejistov a to tiež nie je v poriadku.
Nitra mi bola malá, presiaknutá do hĺbky mojej duše a keby som neodišiel, asi by som sa upil k smrti. V tom meste sa totižto ani nič poriadneho robiť nedá. Bývam sám, mám jednoizbový byt presne v centre Prahy.
Pomali ale isto si ho zariaďujem do útulného hniezdočka kde sa budem po večeroch sám vracať. Posteľ – Ikea – 4500 kč, lampa – Dôre – 350 kč, fialový koberec – Husky SMT – 1500 kč. Sme ovce bez prídavku na čistý kyslík, tápeme a celí život len bezvýznamne chodíme od ničoho k ničomu. Snažíme si zariadiť svoj život tak, aby sme nevystrkovali hlavu z davu. Veď prečo by sme to robili, čo keby sme o ňu prišli. Veď to si nikto z nás nemôže dovoliť.
Zariaďujem si svoj život tak, ako si to spoločnosť odo mňa žiada. Chodím do práce, z práce na pivo, z piva domov. A ani neviem ako ten čas prebehne, zrazu sa zastavím, budem mať 45, obzriem sa dozadu a nič neuvidím. Nebudem mať čo vidieť. Totižto takýmto tempom uponáhľanej doby budem v 50 znechutený starý chuj, ktorý si celý čas snažil zariadiť život. Ale keď si ho zariaďuješ, nežiješ, nerozvíjaš sa, máš v hlave plno iných vecí, proste máš kokot zo života.
Existuje tele novela.
Jedna životná tele novela, ktorá nás vytrháva zo stereotypu a spôsobuje nám stavy zúrivosti, beznádeje, žiaľu, šťastia a radosti. Naše emócie sú naplno obsadené vo vypätých životných situáciách. A prečo som vlastne tu? Aha, už viem, prišiel som si dať do poriadku život.
Snažil som sa ubezpečiť, že ak ju po 4 mesiacoch stretnem, budeme od seba oddýchnutý, rozumnejší ale hlavne budeme mať v hlavách jeden druhého. Nie je ľahké stratiť človeka ktorý pri vás stál každý deň 24 hodín 7 dní v týždni. Spolu sa zobúdzate, spolu sa sprchujete, spolu sa obliekate, spolu odchádzate do práce. Tam trčíte 12 hodín, idete spolu domov si ľahnúť a ak náhodou jeden ide srať, nechá otvorené dvere, aby sa mohol svami rozprávať. A to len preto, lebo mu niečo chýba. Zrazu ste stým človekom jedno telo, jedna duša. Ona je časť vás, no a vy, zas časť jej. Je pre vás tak prirodzená, ako penis čo nosíte medzi nohami.
Nerád si to priznávam ale ona je hlavnou príčinou prečo som sa odsťahoval do Prahy.
Milujete ju celým srdcom a viete že nemôžete bez nej žiť. Tie kvapky krvy ktoré potíte nie sú zo smútku, ale z nádeje, že budete opäť spolu. Jeden pre druhého. Tak to má byť, tak to osud zariadil. Myslíte na ňu tak, ako myslíte na seba, a skoro vždy myslíte viac na ňu, ako seba.
Ale ako sa mám s ňou spojiť. Posledné slová ktoré sme medzi sebou prehodili zneli: Ty piča skurvená zmizni z môjho života.
Načo som dostal krásnu odpoveď: Si nula, si nikto, si povrchný pokrytecký kokot a pre nás oboch bude lepšie ak ma nebudeš už nikdy v živote kontaktovať. Si sebecký chrapúň.
Čo som mal urobiť, mám predsa svoju hrdosť a pripadal by som si naozaj ako sebecký chrapúň ktorý chce kontaktovať ženu svojho života aj napriek vyslovenému zákazu, len preto, že ja to chcem. Našťastie sme mali spoločného kamaráta ktorý prišiel na leto do Prahy si privyrobiť. Napísal mi, že sa má dnes stretnúť so Sašou a potom príde za mnou aby ma informoval ako sa má a čo robí, ako vyzerá a či vôbec ešte myslí na mňa.
On bol moja vstupenka do raja. Prišiel mi ako dar z neba.
Celý čas som bol nervózny, už sa s ňou nejako dlho, vždy bola výrečná ale nie, že s niekým sedím 7 hodín v kuse. Nevydržal som to a zavolal som mu. Odbil ma strohou odpoveďou, že príde ku mne zajtra a pokeckáme. Pokeckáme?? Čo to je kurva za slovo.
Nie do piče, prídeš sem okamžite, a začal som sa mu vyhrážať, že si podrežem žili ak sem okamžite nepríde. Samozrejme že by som si ich nepodrezal, až taký frajer nie som...
Prišiel na druhý deň a ja som mal už dve pivá a jeden poldecák v sebe. No bol som tak nervózny, že mi to zapísalo menej ako pol litra minerálky.
,, no čo Maťo ako sa má,,
,,Sáša? Má sa dobre, vyzerá naozaj spokojná a šťastná. A má aj jednu novinku,,
,,Ona niekoho má,, Vtom momente mi začínal alkohol rapídne účinkovať, začal som sa nejako viac točiť a prichádzalo mi zle.
,, nie, je v 4 mesiaci,,
,, V 4 mesiaci čoho... Do piče,,
Nič nevnímam, padám na zem a mám pocit že v tele nemám ani kvapku krvi. Že vraj som odpadol. Prvý krát v živote, vždy keď to vidím niekde v telke, neveril som, že sa to dá, odpadnúť.
Bol to zvláštny pocit stiesnenosti, nohy sa vám trasú, nedokážete vstať, vlastne nedokážete so svojím telom spraviť nič.
Opakujem len, to nie je možné, to nie je možné. Vyšiel som zo svojho tela a znova sa doň vrátil aby som si pozrel vystrašeného Maťa nado mnou, s prestrašeným výrazom v tvári ako ma facká.
Nedokázal som tomu uveriť. V ten deň som nespal a spravil som si rekord čo sa týka cigariet. 48 za 6 hodín.
Celý týždeň som nežil, nejedol, nepil. Sucho som sa usmieval a hlave som mal len jedno, či je to pravda a ako je to možné.
Takto prešiel mesiac pokým som nazbieral odvahu a rozhodol som sa s ňou stretnúť.
Stretli sme sa v jednej talianskej pizzerii v centre mesta
Vyzerala nádherne, pravý Božský anjel ktorý spadol na zem. Triasol som sa a hrdlo som mal suchšie jak na vyprahnutom mieste niekde v strede púšte.
Dávam si pivo a ona nejaký červený džús s minerálkou.
Prestala fajčiť.
Moja pusa, moja nádherná papuľka, žena moja, ani nevieš ako ťa milujem, pri tebe som nikto.
,, Tak čo chceš,,
,, Chcem sa porozprávať,,
,, Nemám sa stebou o čom rozprávať,,
,, Ale máš. Koho je to dieťa ,,
,, Mám to s jedným Bulharom a neskutočne sa milujeme ,,
,, Neverím ti,,
,, Matúško, ale to už je tvoj problém,,
,, Bude to chlapček,,
,, Na to zabudni, čakám dievčatko, vždy som ju chcela,,
,, Ja viem. Pozri Saška, kam sme sa dostali, sedíme spolu skoro po pol roku a rozprávame sa ako dvaja cudzí ľudia,,
,, Nemuselo to takto dopadnúť,,
,, Ja viem,,
,, Pozri, fakt ma to všetko mrzí, hlavne ten posledný rozhovor, ale posledného pol roka sa stebou fakt nedalo. Stal sa z teba úplný sebec a citovo si ma vyciciaval,,
Stal sa zo mňa upír? Citový upír ktorý využije svoju korisť, vycicia do poslednej kvapky krvi a potom zahodí? Možno, možno za všetkým som stál ja a ani som si to neuvedomoval. Bol som upír, ktorý netúžil po ničom inom, ako šialene milovať. Chcel som lásku, chcel som cítiť, stať sa človekom ktorý miluje a je milovaný. Milovať celým srdcom a bola to ona ktorej som dal svoje srdce nech ho stráži. Milujem ju a nie sú to iba slová, to čo k nej cítim sa ani slovami povedať nedá. Idem zvnútra vybuchnúť, pýtam sa samého seba čo sa deje, ale zvnútra sa ozýva silný hlas ktorý miluje.
Zdochni, zdochni, zdochni prosím ťa.
Ja, nemôžem.
Upíry predsa neumierajú.
Pozriem sa jej do očí a vidím, že by bola so mnou šťastná.
,, Milujem ťa,,
,, Ha Ha Ha Matúško ty nemiluješ nikoho, iba seba,,
,, Ešte pár krát mi to povieš a naozaj tomu uverím,,
,, Daj mi pokoj, skončilo to,,
Vstáva, berie si bundu,
,, a ďakujem za pozvanie,,
Odchádza, nemám síl sa pozerať ako kráča, otvára dvere, stráca sa.
Pokúšam sa na ňu zabudnúť. Vôbec sa mi to nedarí. Ona je žena môjho života, kvôli nej by som sa naozaj stal frajerom a tie žili si podrezal.
O tri mesiace neskôr.
Je piatok večer asi pol 12 keď mi pípne správa:
Matúš, mala som dosť času si všetko ujasniť v hlave, neviem čo to so mnou je, ťažko sa mi o tom hovorí ale nie je to ľahké na teba zabudnúť. Fakt som sa snažila. Potrebujem sa stebou stretnúť a ešte raz sa stebou porozprávať. Stretneme sa na neutrálnej pôde. Zajtra o 10.00 v hosteli Argentínska, izba č. 12. Boh mi je svedkom že ťa stále milujem. Smajlík Tvoja papuľka.
Tú sms-ku som si prečítal asi 200 krát. Pozeral som na to jak debil. Nemohol som tomu uveriť, asi 100 krát som sa uistil, či naozaj nespím. A naozaj som nespal. Usmejem sa a vykríknem MILUJEM ŤA!!!!
Prvý krát som sa po dlhšej dobe dobre vyspal.
Beriem si na seba to najelegantnejšie oblečenie čo som našiel a vylial na seba flakón voňavky ktorú zbožňovala.
Prídem do hostela a recepčnému hovorím, že je tu rezervácia na meno Matúš Molnár, ak nie tak na meno Alexandra Fridová. Vysvetľuje mi, že žiadna rezervačka tam nie je a izba č. 12 je prázdna. Dobiedzam sa tam, chcem sa tam iba pozrieť. Nič.
,, Pozrite, som zamilovaný až po uši, prosím Vás nechajte ma sa tam iba pozrieť.
,, OK, máte 5 minút, ak to do 5 minút nebudete tu, budete mať z toho veľký problém.
Otváram dvere s číslom 12. V izbe sú zatiahnuté rolety ale vidím nejaký tieň.
Saška?
Zapnem svetlo.
Do piče Saška.
Stojím vo dverách, predo mnou z obrovského lustra visí Saška, s napuchnutým bruchom jak balón.
Vôbec sa mi nepodlamujú nohy, ani vracať sa mi nechce ako to vídavate vo filmoch, vlastne si neuvedomujete vôbec nič.
Zhasínam svetlo, zamykám izbu s číslom 12.
V tvári som bledý ako stena, jediné na čo myslím je, aby som sa neprezradil pred recepčným. Podávam mu kľúče, pozerá sa na mňa strašne divno. Kurva, do piče, on o tom vie a bude to chcieť hodiť na mňa. Jeblo mi, nikdy by som si nemyslel, že by som takto rozmýšľal. V momente ako to vidíte v telke, ste doma, v klude, a analyzujete čo by ste na jeho mieste robili vy, že by ste už dávno z alarmovali políciu a nesprávali by ste sa jak kokot, ktorý si len tak odíde.
Podľa policajnej správy spáchala samovraždu, smrť nastala zlomením väzu.
A podľa testu DNA s ňou aj môj chlapček.
